My, slobodomurári Slovenskej republiky,

po vzniku samostatnej štátnosti

a po prebudení našej činnosti dňa 8. mája 5993

sa znovu hlásime k myšlienkovému a mravnému odkazu

našich slávnych predkov.

Chceme ako oni slúžiť svojej vlasti a ľudstvu,

pestovať občianske cnosti

a verne hájiť, šíriť i uskutočňovať

všeľudské ideály humanizmu a demokracie

v duchu priateľstva a tolerancie,

v bratskej reťazi so slobodomurármi z celého sveta.

Slobodomurárstvo v Košiciach

Od roku 5867 do roku 5918 existovalo na území dnešného Slovenska 32 lóží a slobodomurárskych krúžkov, ktoré boli napojené na niektorú veľkú lóžu, a teda ich možno považovať za „pravé“ slobodomurárske organizácie. V Košiciach vznikla 20. marca 5870 lóža Haladas /Pokrok/ ako druhá v poradí na území Slovenska po vyrovnaní. Táto lóža získala ako jediná na Slovensku veľký patent priamo od Grand Orient v Paríži. Čo sa týka základných historických faktov, tak vzniku lóže P.J. Šafárik pomohla ďalšia košická lóža s názvom Resurrexit /Zmŕtvychvstanie/. Tá v roku 5924, keď končia relevantné záznamy, mala 102 členov. V Košiciach sa medzi dvoma svetovými vojnami slobodomurárom darilo. V roku 5925 začala svoju činnosť „československá“ lóža Pavol Jozef Šafárik. Pri založení mala 10 členov, v r. 5935 už 50 aktívnych a 7 čestných členov. Za členov sa považujú mestskí funkcionári: správca školy Duba, správca väznice Janeček, prednosta technického úradu v Rožňave Krajča, riaditeľ banky Kučera, predseda krajského súdu v Bratislave Okáli, župný lekár Dašek, šéflekár sanatória Štós Ondrejičko, okresný náčelník Surový, riaditeľ banky Sýkora, riaditeľ nemocenskej poisťovne Ulrich, riaditeľ Rádiožurnálu Zych a ďalší. Časopis Svobodný zednář bol organizačnou a korešpondenčnou akciou československého slobodomurárstva. Je zaujímavé, že z územia Slovenska do časopisu posielala svoje výročné správy len košická lóža Pavol Jozef Šafárik. Takéto správy odoslali v rokoch 5926, 5928, 5931, 5933, 5934 a 5935 a svedčia o rôznorodej činnosti košickej lóže. Prostredníctvom týchto správ sa dozvedáme množstvo zaujímavých informácií. Dôležitá je predovšetkým informácia, že zakladajúcimi členmi lóže Pavol Jozef Šafárik boli členovia lóže Resurrexit. Tesné spojenie týchto dvoch lóží je zjavné ešte aj v 30-tych rokoch. Lóža Pavol Jozef Šafárik nešetrí chválou na sesterskú lóžu a ich spolupráca je príkladná, dokonca v roku 5931 zorganizovali 4 spoločné „práce“. Druhým zaujímavým momentom vyplývajúcim z týchto správ je eminentný záujem lóže o územie Podkarpatskej Rusi. Lóža Pavol Jozef Šafárik sa zaoberá rôznymi oblasťami života Podkarpatskej Rusi. Zaujímajú ju sociálne, národnostné a náboženské pomery, európske postavenie tohto územia, ale aj jeho kultúrne pamiatky. Činnosť lóže sa orientovala hlavne na prednáškovú činnosť, v časoch ťažkej hospodárskej krízy organizovala rôzne charitatívne akcie. O dôležitom postavení v stredoeurópskom slobodomurárstve sú aj kontakty s ostatnými lóžami. Z údajov, ktoré sa zachovali je zrejmé, že košickí slobodomurári ostali verní myšlienkam Tolerancie, Ľudomilosti a Osvety.