Pavol Šafárik
1761–1831Narodil sa v Štítniku, kde chodil do latinskej školy. Asi 15 rokov učil, potom sa stal evanjelickým kňazom v Kobeliarove.
V bývalej evanjelickej fare v strede obce sa 13. mája 1795 narodil básnik, historik a zakladateľ vedeckej slavistiky. Príďte spoznať jeho príbeh, ranogotický kostol a prírodu Rudohoria.
Pohľad na Kobeliarovo a Slovenské rudohorie
Pamätný dom je dočasne zatvorený. Podľa obce je Pamätný dom P. J. Šafárika od februára 2026 do odvolania zatvorený pre komplexnú rekonštrukciu. Pred cestou si overte stav na obecnom úrade: +421 58 795 12 43.
Detstvo prežil v Gemeri, študoval v Kežmarku a Jene, učil v Novom Sade a vrchol vedeckej práce dosiahol v Prahe.
13. mája sa narodil v rodine evanjelického farára Pavla Šafárika, ktorý pochádzal zo Štítnika.
Nižšie gymnázium.
Gymnázium.
Evanjelické lýceum. Tu začal písať; v roku 1814 vyšla v Levoči zbierka Tatranská múza s lýrou slovanskou.
Univerzita: dejiny, filológia, filozofia a prírodné vedy. Z básnika sa stáva učenec.
Vychovávateľ v meštianskych rodinách. S Františkom Palackým vydáva Počátkové českého básnictví (1818).
Riaditeľ a profesor srbského pravoslávneho gymnázia. Zbiera ľudové piesne, v roku 1826 vydáva dejiny slovanských jazykov a literatúr.
Sťahuje sa do Prahy. Rediguje časopis Světozor a neskôr Časopis Českého musea.
Vychádzajú Slovanské starožitnosti, v roku 1842 Slovanský národopis.
Riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe a mimoriadny profesor slovanskej filológie.
Zomrel 26. júna. Pochovali ho v Karlíne, v roku 1900 jeho ostatky preniesli na Olšanské cintoríny.
Šafárik napísal krátky vlastný životopis, pravdepodobne pri odchode do Prahy. Píše v ňom o sebe v tretej osobe.
Až do jedenásteho roku v tichom domácom kruhu starostlivo vychovávaný od svojich čnostne zbožných rodičov a vyučovaný v prvých základoch vedomostí, prejavil už v ranom chlapčenskom veku nezvyčajnú chuť do učenia.
Hoci pochádzal zo slovanských rodičov a vyrástol medzi Slovanmi, predsa až do svojho šestnásteho roku nepoznal a nevážil si ani svoj národ ani svoju materinskú reč…
…až kým sa mu náhodou dostala do rúk česká rozprava pražského profesora J. Jungmanna o cene materinskej reči a národnej vzdelanosti a tá ho dojala veľmi hlboko.
Citáty z vlastného životopisu Šafárik o sebe. Celý životopis si prečítate v Zlatom fonde SME →
Šafárik pochádzal z rodiny evanjelického kňaza a učiteľa. Medzi jeho potomkami nájdeme chemika a astronóma aj významného historika.
Narodil sa v Štítniku, kde chodil do latinskej školy. Asi 15 rokov učil, potom sa stal evanjelickým kňazom v Kobeliarove.
Pochádzala z chudobnej zemianskej rodiny v Hankovej. Zomrela, keď mal syn sedemnásť rokov.
Pavol Jozef bol najmladší. Starší brat s rovnakým menom zomrel ako ročný ešte pred jeho narodením. Po smrti matky sa otec v roku 1813 znovu oženil.
Zosobášili sa 17. júna 1822 v Novom Sade. Mali viac detí, viaceré však zomreli v útlom veku. Manžela prežila o pätnásť rokov.
Chemik, astronóm a profesor v Prahe. Po ňom je pomenovaný kráter na odvrátenej strane Mesiaca a planétka (8336) Šafařík.
Syn Šafárikovej dcéry Boženy a literárneho historika Josefa Jirečka. Historik a slavista, zakladateľ českej balkanistiky.
Roľnícka a banícka obec v severovýchodnej časti Gemera. Ľudia tu žili z poľnohospodárstva, domácej výroby plátna a baníctva.
Vzniká ranogotický kostol, najstaršia stavba obce.
V chotári obce vzniká banícka osada Filipovo, v roku 1362 zapísaná ako Phylyphaza. V polovici 15. storočia zaniká.
Prvá písomná zmienka o obci pod menom Fekethepatak. Obec patrí Bebekovcom zo Štítnika, neskôr Andrássyovcom.
V evanjelickej fare sa narodil Pavol Jozef Šafárik.
Súpis uvádza 54 domov a 436 obyvateľov.
Obec patrí do Gemersko-malohontskej stolice. V roku 1910 tu žije 344 ľudí.
Obec oslobodili sovietske a rumunské vojská.
Bývalú faru obnovili (1978–1983) a v roku 1986 v nej otvorili Pamätný dom P. J. Šafárika.
560. výročie prvej zmienky a 165. výročie Šafárikovej smrti. Pamätný dom prechádza rekonštrukciou.
Šafárik písal po slovensky, česky, nemecky aj latinsky. Jeho diela položili základy vedeckej slavistiky.
Jediná básnická zbierka, debut mladého študenta kežmarského lýcea.
Spoločná práca s Františkom Palackým o pravidlách básnického verša.
Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí, napísané v Novom Sade po nemecky.
Monumentálne dielo o pôvode a najstarších dejinách Slovanov.
Prehľad vtedajšieho slovanského sveta, jeho rozšírenia a jazykov.
Obec leží v Slovenskom rudohorí. Všetky tri miesta sa dajú spojiť do krátkej prechádzky.
Bývalá evanjelická fara, v ktorej sa Šafárik narodil. Budovu obnovili v rokoch 1978–1983, expozíciu otvorili v roku 1986. Predstavuje rodinu, štúdiá, pôsobenie v Bratislave, Novom Sade a Prahe, rukopisy a knižné vydania.
Ranogotický jednoloďový kostol z obdobia okolo rokov 1300–1310 s predstavanou vežou. Klasicistický oltár z prvej polovice 19. storočia s obrazom Krstu Krista. Kázal tu aj Šafárikov otec.
Vrch nad obcou. Obec každoročne organizuje turistický výstup na Ždiarik, v minulosti pod názvom Po stopách P. J. Šafárika. Nasleduje posedenie s gulášom.
Hlavné miesta, kde Šafárik študoval, učil a bádal, v skutočných vzájomných vzdialenostiach.
Mapa je zakreslená podľa zemepisných súradníc. Rožňava a Dobšiná ležia hneď pri Kobeliarove. Cestou z Jeny domov sa v roku 1817 zastavil v Prahe.
Rodisko; školy v Rožňave a Dobšinej.
Lýceum a prvé básne.
Univerzitné štúdiá.
Stretnutie s Dobrovským a Jungmannom.
Vychovávateľ, priateľstvo s Palackým.
Riaditeľ gymnázia.
Vrchol vedeckej práce.
Mestá, kde Šafárik žil a pôsobil, si ho pripomínajú pamätnými tabuľami a menami ulíc a škôl. Tipy na výlety po jeho stopách.
Rodný dom, dnes Pamätný dom P. J. Šafárika, a ranogotický kostol, v ktorom kázal jeho otec.
Tu sa narodil Šafárikov otec, chodil do latinskej školy a učil. V meste stojí gotický evanjelický kostol so stredovekými freskami.
Chodil tu na nižšie gymnázium. Jeho meno dnes nesie Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika aj Šafárikova ulica, kde sídli Banícke múzeum.
Študoval na evanjelickom lýceu a býval v dome na dnešnom Hlavnom námestí č. 24. Od roku 2004 je na dome pamätná tabuľa.
Bol tu vychovávateľom a spriatelil sa s Františkom Palackým. V Starom Meste je po ňom pomenované Šafárikovo námestie.
Viedol srbské pravoslávne gymnázium a v roku 1822 sa tu oženil. V centre mesta nesie jeho meno ulica a aj dva slovenské spolky.
Pracoval v Univerzitnej knižnici v Klementine, ktorú od roku 1848 viedol. Na Vinohradoch je Šafaříkova ulica a hrob nájdete na Olšanských cintorínoch.
Jeho meno nesie Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, založená v roku 1959.
Kobeliarovo leží blízko viacerých pamiatok Gemera. Tipy sa dajú pospájať do rodinného výletu.
Nástenné maľby zo 14. až 16. storočia na ploche okolo 200 m² patria k najrozsiahlejším na Slovensku. V Štítniku sa narodil Šafárikov otec.
Múzeum zberateľa slovenských rozprávok. Dobrá zastávka s deťmi.
Vzácna jaskyňa s aragonitovou výzdobou, súčasť svetového dedičstva UNESCO.
Interaktívne centrum o baníctve a prírode Gemera na Šafárikovej ulici. V sezóne jazdí banský vláčik.
Kaštieľ s pôvodným zariadením a rozľahlým parkom, asi 7 km od Rožňavy.
Doobeda Kobeliarovo (kostol a rodný dom zvonka), potom gotický kostol v Štítniku, kde sa narodil Šafárikov otec. Popoludní Ochtinská aragonitová jaskyňa alebo interaktívne centrum Sentinel v Rožňave.
Otváracie hodiny jaskyne, kostolov a múzeí sa menia podľa sezóny. Pred cestou si ich overte.
Šafárik používal viac podôb svojho mena: Safáry, Šafařík aj Šafárik.
Po maďarsky sa Kobeliarovo volá Kisfeketepatak, staršie Feketepatak, teda Čierny potok. V roku 1466 ho zapísali ako Fekethepatak.
Ako študent v Kežmarku vraj tancoval iba jednu zimu, a to podľa vlastných slov ako mladý medveď.
Od roku 1959 nesie jeho meno univerzita v Košiciach.
Jeho otec sa narodil v Štítniku a pred príchodom do Kobeliarova tam učil.
Nad jeho hrobom v Prahe stojí pôvodný pieskovcový sarkofág so starosrbským nápisom.
Narodil sa 13. mája 1795 v Kobeliarove v okrese Rožňava na východnom Slovensku, v budove bývalej evanjelickej fary. Dnes je v nej Pamätný dom P. J. Šafárika.
Bol básnik, historik, jazykovedec a etnograf a zakladateľ vedeckej slavistiky. Jeho hlavné diela sú Slovanské starožitnosti (1837) a Slovanský národopis (1842). Od roku 1959 nesie jeho meno univerzita v Košiciach.
Od februára 2026 je pre komplexnú rekonštrukciu do odvolania zatvorený. Aktuálny stav vám povie Obecný úrad Kobeliarovo na čísle +421 58 795 12 43.
Obec leží 18 km severozápadne od Rožňavy, asi 6 km od cesty Rožňava – Dobšiná. Súradnice pamätného domu sú 48.7445° N, 20.3694° E.
Zomrel 26. júna 1861 v Prahe. Pochovaný je na Olšanských cintorínoch (I. obecný cintorín, 3. oddelenie, hrob č. 1), kam jeho ostatky preniesli v roku 1900 z Karlína.
V obci ranogotický evanjelický kostol a výstup na Ždiarik. V okolí gotický kostol v Štítniku, rodný dom Pavla Dobšinského v Slavošovciach, Ochtinská aragonitová jaskyňa (UNESCO), Banícke múzeum a centrum Sentinel v Rožňave a kaštieľ Betliar.